História mesta Trnava

Trnava leží v centre Trnavskej pahorkatiny 50 km od hlavného mesta Bratislavy. Okolie Trnavy bolo trvalo osídlené Slovanmi už v 8. storočí. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1211. Názov Trnava bol odvodený od pravideľných sobotných trhov – Sobota, v nemeckom a maďarskom jazyku nazývaná Tyrnau a Szombát. V roku1238 uhorský kráľ Belo IV. udelil Trnave, ako prvému mestu na území Slovenska a druhému v Uhorsku, výsady slobodného kráľovského mesta. Na ochranu svojho majetku si obyvatelia v 2. polovici 13. storočia postaviliTrnava leží v centre Trnavskej pahorkatiny 50 km od hlavného mesta Bratislavy. Okolie Trnavy bolo trvalo osídlené Slovanmi už v 8. storočí. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1211. Názov Trnava bol odvodený od pravideľných sobotných trhov – Sobota, v nemeckom a maďarskom jazyku nazývaná Tyrnau a Szombát. V roku1238 uhorský kráľ Belo IV. udelil Trnave, ako prvému mestu na území Slovenska a druhému v Uhorsku, výsady slobodného kráľovského mesta. Na ochranu svojho majetku si obyvatelia v 2. polovici 13. storočia postavili opevnenie. Neskôr valy a palisády nahradil tehlový múr s baštami a strielňami a so štyrmi bránami. Trnava bola aj miestom stretnutí a dohôd rôznych panovníkov. Kráľ Ľudovít I. z Anjou tu vybudoval kráľovský dvorec („curia regia„). Práve jemu vďačilo mesto za svoju bohatú gotickú výstavbu. Význam Trnavy vzrástol najmä v 16. storočí, keď sa sem pred blížiacím sa tureckým nebezpečenstvom v roku 1543 presťahovalo ostrihomské arcibiskupstvo s kapitulou. Trnava sa stala korunovačným mestom a prebrala tak úlohu duchovného a kultúrneho centra Uhorska. S obdobím 17. storočí sa spája zlatá kapitola v dejinách mesta – v roku 1635 tu založil kardinál Peter Pazmány Trnavskú univerzitu. Ako univerzitné mesto bola Trnava zakrátko známa v celej Európe. V roku 1777 bola však Trnavská univerzita rozhodnutím Márie Terézie presunutá do Budína. V rokoch 1792-1797 zásluhou Antona Bernoláka tu bolo centrum Slovenského učeného tovarišstva – prvého kultúrno-vzdelavacieho spolku na Slovensku. Bernolák bol tiež kodifikátorom prvého spisovného jazyka Slovákov založeného práve na trnavskom nárečí. Trnava sa môže popýšiť aj ďaľšími prvenstvami. Napríklad tunajšia budova divadla z roku 1831bola prvou stálou divadelnou budovou v Uhorsku a v roku 1846 sem z Bratislavy viedol prvý úsek konskej železnice v Uhorsku. Charakteristickou črtou mesta je barokový komplex budov Trnavskej univerzity a najmä veľký počet kostolov, pre ktoré mesto dostalo pomenovanie Malý Rím.

Trnava vznikla na rovine, pozdĺž toku rieky Trnávka, na križovatke významných diaľkových ciest – Českej a Poľskej. Priaznivé geografické pomery, ako aj blízkosť slovanského osídlenia a najmä významného hradiska v Majcichove umožňujú oprávnene prepokladať, že aj na území mesta jestvovalo pred jeho vznikom staršie osídlenie. Na prítomnosť predmestskej trhovej osady na východe dnešného historického jadra poukazuje typický šošovkovitý tvar komunikácie (dnešné ulice Kapitulská a Jeruzalemská) a písomná zmienka o Dóme sv. Mikuláša z doby pred udelením mestských výsad. Prvá písomná zmienka o Trnave pochádza z roku 1211. Je to listina ostrihomského arcibiskupa Jána o donácii príjmov miestneho kostola ostrihomskej kapitule. Trnava bola prvým mestom na území dnešného Slovenska, ktoré dostalo výsady slobodného kráľovského mesta. Udelil jej ich v roku 1238 uhorský kráľ Belo IV. Privilégiom podriadil mesto priamo korune a vymedzil mu také práva, ktoré umožňovali rýchly rozvoj mesta. Pôvodné poľnohospodárske centrum sa začalo postupne meniť na centrum výroby, obchodu a remesiel. Do Trnavy v tej dobe prišlo veľké množstvo prisťahovalcov z Nemecka, zrejme ako reakcia na privilégiá z roku 1238. V nich uhorský kráľ Belo IV. poukazuje na vhodné podmienky pre usadenie „hostí“, ktorým ponúka rovnaké práva ako domácemu obyvateľstvu. V 13. storočí si mesto vybudovalo mimoriadne rozsiahle opevnenie na ploche takmer 60 hektárov. Konštrukciu opevnenia tvorili tehlové veže pospájané drevozemnými valmi, ktoré boli neskôr nahradené murovanou hradbou.

O dôležitom postavení mesta svedčí aj skutočnosť, že Trnava bola miestom stretnutí kráľov. Veľký prínos pre stavebný obraz Trnavy znamenalo presťahovanie ostrihomského arcibiskupstva a kapituly, pred blížiacim sa tureckým nebezpečenstvom v roku 1543. Vďaka tomu sa radikálne zmenila podoba dovtedy stagnujúcej Kapitulskej ulice a Námestia sv. Mikuláša. Z najvýznamnejších stavieb je potrebné spomenúť arcibiskupský palác, ktorý vznikol v roku 1562 prestavbou domu z prvej plovice 13. storočia a prvý bohoslovecký seminár vybudovaný v roku 1561. Dal ich postaviť arcibiskup Mikuláš Oláh. Vysokú umeleckú kvalitu kanonických domov dokladajú aj nálezy figurálnej maľby na priečeliach dvoch z nich, z ktorých staršia nesie obľúbený motív sv. Floriána (Kapitulská 3) a maľba zo 17. storočia zobrazuje sv. Štefana, Imricha a Immaculatu (Námestie sv. Mikuláša 8 – 9). Výsadné postavenie mesta upevňovali ďalší uhorskí králi. Význam Trnavy vzrástol najmä v 16. storočí,Bratislava sa stala administratívnym centrom krajiny a Trnava prevzala úlohu kultúrneho a náboženského centra krajiny.

Sedemnáste storočie sa pokladá na Slovensku za jedno z najhorších období slovenských dejín. Charakterizujú ho stavovské povstania uhorskej šľachty proti viedenskému dvoru, ktoré sa dotýkajú aj života Trnavy. Je paradoxom, že práve v storočí vojen a požiarov sa stáva Trnava univerzitným sídlom. V roku 1635 založil Peter Pazmáň Trnavskú univerzitu, najskôr len s filozofickou a teologickou fakultou. Právnická fakulta bola otvorená v roku 1667 a lekárska až v roku 1769. V 17. storočí boli postavené stavby, ktoré sú dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Staré budovy dominikánskeho kláštora boli prestavané pre potreby univerzity, vystavili nové konvikty. V priebehu 17. storočia, ale najmä v 18. storočí si významné šľachtické rody prebudovali staršie domy na objekty palácového typu s vysokým komfortom bývania a impozantnou výzdobou, zastúpenou napríklad štukovou dekoráciou stropov (najpozoruhodnejšia je celoplošná dekorácia stropov s rokajovými motívmi v dnešnom dome Spolku sv. Vojtecha, Divadelná 7). Popri mnohých jednoduchších ornamentálnych motívoch sa v interiéroch zachovala aj hodnotná figurálna maľba, pričom jej najväčší rozsah je známy z domu na Štefánikovej 7. Maľba s ojedinelými motívmi antických hrdinov sa nachádza aj na fare pri Dóme sv. Mikuláša.

Do 18. storočia vstupovala Trnava ako univerzitné mesto známe v celej Európe. V roku 1777, keď na pokyn Márie Terézie presťahovali univerzitu do Budína, túto stratu cítila nielen Trnava, ale celé Slovensko. V roku 1792 Anton Bernolák vytvoril v Trnave hlavný stánok Slovenského učeného tovarišstva. Budovu divadla si trnavskí mešťania postavili v roku 1831. V júni 1846 bol daný do prevádzky prvý úsek konskej železnice v Uhorsku, trať z Bratislavy do Trnavy. V roku 1870 začal v Trnave pôsobiť Spolok svätého Vojtecha, ktorý v období zákazu činnoste Matice slovenskej, pomáhal udržiavať národné povedomie.

Bohatá história mesta zanechala výrazné stopy – množstvo architektonických pamiatok. Prechádzka historickým centrom, ktoré tvoria mestskú pamiatkovú rezerváciu, poskytuje možnosť zoznámiť sa s pozoruhodným architektonickým súborom, ktorý sa tu formoval niekoľko storočí. Takmer pravidelný pôdorys centra mesta je vymedzený mestským opevnením. Návštevníci si môžu pozrieť mestskú vežu, radnicu, barokový komplex budov Trnavskej univerzity a najmä známe trnavské kostoly, vďaka ktorým dostala Trnava prívlastok Malý Rím. Z 19. storočia pochádzajú obe trnavské synagógy ako typické príklady židovskej architektúry, kombinujúcej historizujúci výraz s orientálnymi prvkami (Halenárska a Haulíkova ulica). Potvrdzujú prítomnosť niekdajšej silnej židovskej obce doloženej v Trnave od stredoveku. Väčšina meštianskej architektúry má podnes zachovaný klasicistický a historizujúci výraz.

Začiatok 20. storočia priniesol zásadnejšie rozšírenie zástavby aj za hradby. Hlavný dôraz sa kládol na vznik nového námestia (Námestie SNP) s priľahlými uličkami s hodnotnou secesnou zástavbou, ktorá sa nachádza južne od historického jadra mesta.
Evanjelický kostol a susediaci funkcionalistický objekt, tzv. Evanjelický dom z 30-tych rokov sú vhodne zakomponované do okolitej zástavby. Od 2. svetovej vojny začal postupný dezintegračný proces dovtedy pomerne celistvo zachovanej historickej štruktúry mesta. Nový územný plán zo začiatku 90-tych rokov 20. storočia sa v čo najväčšej miere usiluje o rehabilitáciu slohového vzhľadu Mestskej pamiatkovej rezervácie Trnava. Od roku 1996 je Trnava krajským mestom, v ktorom žije takmer 80 000 obyvateľov. Pulzuje tu bohatý spoločenský, kultúrny a športový život. V Trnave sa koná veľa podujatí, ktoré svojím významom presahujú hranice mesta.